Projekt ClimArchiNet si kladie za cieľ zmeniť prístup k navrhovaniu budov na Slovensku a v Čechách. Za hlavné výzvy v tomto sektore označuje fragmentáciu zodpovednosti medzi niekoľkými ministerstvami, legislatívne deficity a nedostatočný záujem samotných architektov o opatrenia na zmierňovanie klimatickej zmeny. Preto projekt privádza rôzne skupiny k okrúhlemu stolu a senzibilizuje architektov na inovatívne a udržateľné stavebné projekty a renovačné opatrenia.

 

Preklad z originálu od Anselm Bareis and Luciana Lerho, GIZ/EUKI, https://www.euki.de/en/news/climate-architects/
 

Ľubica, medzi našimi viac ako 100 projektmi EUKI - veľa z nich sa venuje sektoru budov - ste prví, kto sa venuje predovšetkým „klimatickým architektom“.
Môžete nám vysvetliť potrebu vytváranie siete „Climate Architect Network“ a ako sa zameriavate na zapojenie ďalších skupín do vašej siete?

 

Architekti pri návrhu budov zohrávajú kľúčovú rolu. Kým urobia prvú škicu na “čistý papier”, potrebujú množstvo vstupných údajov od investora, či klienta, zistiť aké sú lokálne podmienky pre stavbu, aký je miestny regulatív, a pod. K tomu však pribudli nové požiadavky, ktoré nám diktuje nie EÚ, ale samotná príroda. Ocitli sme sa v situácii, kedy už aj architekti pri samotnom dizajne budovy musia zohľadňovať zmenu klimatických podmienok, a to nielen čo sa týka spotreby energie na prevádzku budov navrhovaných, či obnovovaných, ale prihliadať aj na materiály, ktoré sa pri výstavbe používajú a aká je energetická náročnosť ich výroby. Pri návrhu musia zohľadňovať celý životný cyklus budovy od výstavby až po demoláciu. Nesmú pritom zabúdať na ochranu biodiverzity v urbánnom prostredí, navrhovať adaptačné opatrenia na zmenu klímy. A to všetko pri dodržaní architektonickej kvality a kultúry novej ako i jestvujúcej výstavby. 

 

Agendu energetickej hospodárnosti budov uchopili od počiatku viac technici ako architekti. Požiadavky na zvyšovanie energetickej hospodárnosti sa komunikovali prostredníctvom technických riešení, ako je zlepšovanie tepelnotechnických parametrov obálky budovy, výmena okien za okná z kvalitnejším rámom a zasklením, zlepšovanie vzduchotesnosti konštrukcie a overovanie tzv. BlowerDoor testom, výmena zastaralých zdrojov tepla na báze plynu za moderné OZE, ako sú tepelné čerpadlá, fotovoltické panely. So smernicou o EHB v roku 2010 (v SR sa implementovala v r.2012) a jej ďalších revízií, sa požiadavky na budovy postupne sprísňovali. V súčasnosti je v platnosti na Slovensku požiadavka, že od 1.1. 2021 sú architekti povinní navrhovať a stavať už len budovy s takmer nulovou potrebou energie. 

 

Na tieto povinnosti mali profesionáli čas sa postupne pripraviť, ale prax ukazuje, že tomu tak nie je. Chýba nielen záujem, ale aj osveta zo strany štátu, ale napr. aj harmonizovaná legislatíva. Tento problém je do značnej miery spôsobený roztrieštenou agendou medzi viaceré ministerstvá, čo prináša ďalší nesúlad a komplikácie pri snahách zlepšiť podmineky a urýchliť rozvoj udržateľnej architektúry na Slovensku i v Čechách.

 

S iniciatívou Renovation Wave prijala EÚ rozsiahlu politiku na dlhodobé riešenie vysokej produkcie emisií v sektore budov.
Do akej miery by sa architekti, ktorí často stoja na začiatku stavebných procesov, mohli viac zapojiť do riešenia problémov v tomto sektore?

 

Obyčajne sú architekti kreatívnou súčasťou riešení a mali by byť vždy do procesu obnovy zapojení. Existuje množstvo príkladov kde vidno, že nedostatočný či nevhodný dizajn vedie k strate identity budovy, ako aj historického kontextu. Túto tendenciu môžeme pozorovať obzvlášť pri panelovej výstavbe, kde obnova budov často viedla k vynoveným fasádam s bizarným farebným prevedením, či vzorom, čím  sa devastuje aj samotné urbánne prostredie.

 

Medzi ďalšími veľmi dôležitými témami je otázka, ako zapojiť obyvateľov. Na Slovensku sú obyvatelia panelákov vlastníkmi, čo komplikuje situáciu pri spoločnom rozhodovaní. Väčšina panelákov je už obnovená, avšak nedostatočne alebo čiastočne, a preto je potrebné ponúknuť obyvateľom niečo nové. Novú pridanú hodnotu dokážu ponúknuť architekti. Môžu navrhnúť pre vlastníkov nové funkcie v budove, napríklad nové inovatívne riešenia fasád, loggií, externé tienenie, vertikálne záhrady, zelené strechy a nové funkcie využitia, ako i zlepšenie prostredia v okolí budovy. Pre architektov je to veľká príležitosť a môžu zohrať významnú rolu v trasformačnom procese smerom ku uhlíkovo-neutrálnemu stavebnému sektoru. 


Iná situácia je pri obnove rodinných budov. Tu sa ponúka veľký potenciál a našou snahou bude predstaviť architektom aj ostatnej verejnosti štandard pasívnych domov, ktoré prinášajú pre užívateľov vysokú pridanú hodnotu. Inštitút pre pasívne domy doposiaľ vyškolil takmer 300 odborníkov, ktorí v tomto segmente môžu prispieť k najlepším riešeniam.

 

Veľmi zaujímavá je iniciatíva New European Bauhaus, ktorú vyhlásila EÚ v rámci Renovation Wave.  Slová prezidentky Ursuly von der Leyen o novom európskom Bauhause hovoria samé za seba:
“Nový európsky Bauhaus je projektom nádeje, má skúmať, ako sa nám po pandémii bude spoločne žiť lepšie. Ide o spojenie udržateľnosti a štýlu tak, aby sa Európsky Green Deal priblížil k. ľudským mysliam a domovom. Potrebujeme všetky tvorivé mysle: dizajnérov, umelcov, vedcov, architektov a občanov, aby bol nový európsky Bauhaus úspešný. “ ( https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_21_111

iEPD bude aktívny aj v tomto smere, budeme sa angažovať aj vzhľadom na naše doterajšie skúsenosti a odbornosť.

 

Celý názov vášho projektu EUKI je „Architekti navrhujú pro-klimatické inovácie budov“.
Môžete nám uviesť konkrétny príklad takého pro-klimatického dizajnového riešenia?

 

Riešenia dizajnu zamerané na ochranu pred zmenou klímy vytvárajú synergiu mitigačných a adaptačných opatrení na budovách, čo je veľmi inšpiratívne. Mnoho súčasných požiadaviek sa zameriava na adaptáciu budov a urbánneho prostredia na zmenu klímy. Predpokladá sa, že do konca storočia bude v mestách žiť takmer 70% obyvateľstva. Preto naše budovy musia byť odolné voči zmene klímy.

Existuje už mnoho vynikajúcich príkladov a medzi všetkými vyniká Eco-cartier Clichy Batignoles v Paríži.

 

Clichy Batignolles je v 17. obvode na severovýchode Paríža, vzniká na 54 hektároch na bývalom železničnom koľajisku, okolo parku Martina Luthera Kinga, jedného z najväčších v Paríži. Architektúra budov maximalizuje výhody parku a možností stavať bytové domy vysoké až 50 metrov. V severnej časti štvrte sa symbolicky čnie budova súdneho dvora s výškou 160 metrov od Renza Piana. Jednotlivé projekty predstavujú zaujímavý mix architektonického prístupu a dajú sa medzi nimi nájsť aj ďalšie zvučné mená ako Odile Decq, Querkraft Architekten, Karawitz, Chartier-Dalix... Ekologická štvrť Clichy-Batignolles je modelom udržateľného rozvoja miest, projekt sa začal realizovať v roku 2002. Realizuje am- biciózne ciele mesta z hľadiska funkčnej a sociálnej rozmanitosti, energetickej hospodárnosti, znižovania skleníkových plynov, biodiverzity a hospodárenia s vodou. 

Realizuje plány Paríža nielen v oblasti klímy, ale aj politiky bývania pre všetkých, obmedzuje využívanie osobných aj nákladných áut a súčasne zabezpečuje hlavné mestské funkcie. 

 

Ekoštvrť sa zameriava na uhlíkovú neutralitu kombináciou úspory energie a obnoviteľnej energie. Všetky budovy musia spĺňať kritériá pasívneho štandardu, k čomu prispieva samotný dizajn budov. Na strechách je 35 000 m2 fotovoltických panelov, ktoré pokrývajú až 40 % spotreby elektriny štvrte, 85 % energie na vykurovanie a prípravu teplej vody pochádza z obnoviteľnej geotermálnej energie. 6 500 m2 zelených plôch vo štvrti sú miestom pre relax uprostred rušného mesta. Slúžia tiež pre množstvo druhov rastlín, hmyzu a vodného vtáctva, aj ako prostriedok pre hospodárenie s dažďovou vodou a na ochladzovanie vzduchu prostredníctvom transpirácie rastlín. Podobne prispieva aj 26 000 m2 zelených striech. Park Martina Luthera Kinga s 10 ha prírody slúži ako urbánny klimatizér.

 

Stavebný sektor, vrátane budov a ich prevádzky, sa podieľa ať 40% emisií CO2 globálne.
Ako plánujete zvýšiť záujem o tento problém medzi českými a slovenskými architektmi a zapojiť širšiu verejnosť?

 

Veľmi dôležité je identifikovať legislatívne nedostatky a nesprávne nastavené predpisy. Zostavili sme tím odborníkov, ktorí budú vrámci okrúhlych stolov a workshopov pracovať na zlepšení tejto situácie a so svojími analýzami oboznamovať odbornú verejnosť štátnu správu, všetkých zainteresovaných. Očakávame zlepšenie podmienok pre lepšie uplatňovanie požiadaviek na dosahovanie uhlíkovej neutrality v stavebnom sektore. Dôležitou aktivitou sú návštevy príkladov najlepšej praxe. Preto zorganizujeme študijnú cestu pre architektov a odborníkov a spoločne navštívime inovatívne riešené budovy a mestské štvrte v Rakúsku a Nemecku. 

Súčasťou zvyšovania povedomia medzi architektmi, štátnou správou a širokou odbornou verejnosťou bude konferencia s medzinárodnou účasťou, ktorá sprostredkuje výmenu know-how a networking účastníkov.
 

Vrámci projektu pripravujeme vytvorenie online plaformy ClimArchNet, prostredníctvom ktorej si budú odovzdávať odporúčania odborné skupiny, zverejňovať sa príklady osvedčených postupov vedúcich k zníženiu energetickej náročnosti budov a skúsenosti získané pri cezhraničnej spolupráci. Štruktúra ClimArchNet bude navrhnutá tak, aby bolo možné túto platformu v budúcnosti aktualizovať a rozšíriť o nové informácie o inovatívnych prístupoch, metodike, financovaní a legislatívnom procese. Online platforma bude slúžiť aj ako atraktívne prostredie pre komerčný sektor.

 

Aké sú hlavné výzvy pre transformáciu súčasného prístupu k navrhovaniu budov na Slovensku a v Českej republike?

 

Obidve krajiny čelia predovšetkým nedostatočnej vzdelanostnej úrovne architektov a malému záujmu. Nezáujem pramení najmä z nedostatočnej informovanosti. Do istej miery je to pochopiteľné, keďže architekti zatiaľ nemajú skúsenosti z praxe a nepoznajú, ako významne dizajn, moderné materiály ale aj nové technológie, ovplyvňujú spotrebu energie na prevádzku, ale aj množstvo zabudovanej energie, pretože kľúčovým parametrom je spotreba primárnej energie. Je to tak trochu začarovaný kruh, z ktorého treba nájsť cestu, ktorá povedie priamo k uhlíkovej neutralite.

 

Výhľad do budúcnosti:
Čo si myslíte, kde bude české a slovenské stavebníctvo v roku 2030 a 2050, pokiaľ ide o emisie skleníkových plynov?

 

Najradšej by som začala slávnym výrokom: “ I have a dream”. Avšak, nemusel by to byť iba sen, pretože obidve partnerské krajiny sa prihlásili k dosiahnutiu cieľa uhlíkovej neutrality do roku 2050.
V roku 2018 Európska komisia vyhlásila iniciatívu s názvom Čistá planéta pre všetkých a Európska komisia v decembri 2019 prijala „Grean Deal“ ako ambiciózny cieľ stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete. Cieľom už nie sú len nízkoemisné limity, ale nulové uhlíkové hospodárstvo. Nastavenie zodpovedá zníženiu emisií o 100 percent oproti stavu v roku 1990 do roku 2050.
Slovensko aj na základe toho prijalo Integrovaný národný energetický a klimatický plan, ktorý sa má realizovať do roku 2030. Vláda prijala Nízkouhlíkovú stratégiu rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030, kde predpokladá zníženie emisií o 47 percent. V októbri prišla s Národným integrovaným reformným plánom pod názvom Moderné a úspešné Slovensko, kde už hovorí, že Slovensko chce do roku 2030 znížiť emisné limity o cca 50 percent. 

 

Inštitút pre pasívne domy a Centrum pasívního domu iniciovali v minulom roku výzvy architektom a stavebnému sektoru pod názvom Manifest 2020, manifest2020.sk a Architects for future, architectsforfuture.cz.

Aj Tieto iniciatívy svojou ambicióznosťou slúžia ako inšpirácia a motivácia pre dosiahnutie stanovených cieľov.