V úvode účastníkom Ľ. Šimkovicová v prezentácii krátko zhrnula hlavné myšlienky prezentované expertami počas predchádzajúceho okrúhleho stola. Následne diskutujúci a hostia otvorene pomenovávali prekážky, ktoré stoja pred Slovenskom, aby sa dostalo k cieľu uhlíkovo neutrálneho stavebníctva. Debata sa striedavo presúvala od celkového filozofického uchopenia témy až po nevyhnutné technické detaily. Energetická efektívnosť je cieľ aj prostriedok pre zabezpečenie kvality života. Musíme nájsť možné riešenia, otázne je, či budú reštrikčného alebo motivačného charakteru.

 

Architekti P. Pokorný (Pokorny architekti) a N. Vranová (SKA) určili ako elementárny problém súčasné nastavenie ceny ako najvyššieho parametra pri výbere spôsobu realizácie architektonického riešenia. Ďalší problém je časté obchádzanie dodžiavania stanovených noriem - certifikácie. Silný spoločenský tlak podčiarknutý marketingom zvyšuje tlak rozširovania individuálnej výstavby, čo má negatívne dôsledky. Architektonická profesia sa považuje za službu, ktorá zodpovedá požiadavkam investora, a keďže povedomie verejnosti je slabé, architekt zvádza vnútorný konflikt. Architekti sú však spolutvorcovia kultúrneho prostredia, preto ich vizionárske a enviromentálne zodpovedné riešenie môže napomôcť spoločenskej zmene a lepšiemu chápaniu pojmu udržateľnosť. Vďaka uržateľnosti vzniká nová estetika.

 

Kľúčové je vzdelávanie už od predškolského veku až po vysoké školy, kde je potrebné nové nastavenie hodnôt a sylabov. Motivácia architektov hľadať riešenia v praxi sa dá docieliť viacerými spôsobmi, napríklad pridať hodnotenie udržateľnosti ako povinnú súčasť architektonických súťaží a ocenení.

M.Stohl (HB Reavis) hovoril o veľkom potenciáli rozvoja uhlíkovo neutrálnych štvrtí, ktoré sú v iných krajinách viac zastúpené a o kompaktnejšej zástavbe, ktorá nesie potenciál vyššej kvality života, ako napríklad vo Viedni.

 

Všetci účastníci sa zhodli na tom, že kľúčové pre ďalší rozvoj bude nový stavebný zákon. J. Bendžalová (ENBEE) upozornila na nesúlad slovenskej legislatívy s európskymi smernicami. Taktiež vníma negatívne, že v Pláne obnovy a odolnosti neboli použité už existujúce certifikáty ako parametre dosiahnutej kvality obnovy.

Potrebujeme certifikáciu novej generácie, pretože súčasné certifikáty používajú nevhodné a neaktuálne indikátory a neinvestuje sa do inovácií.

Je nevyhnutná medzirezortná spolupráca medzi MŽP, MH, MDaV , ktorá v súčasnosti absentuje. Tento fakt potvrdil aj J. Karaba (SAPI) a zhodnotil aj ďalšie nekoncepčné nástroje, ktoré boli uvedené aj v návrhu Plány obnovy, ktorý sme minulý týždeň spoločne pripomienkovali.

 

J. Zamkovský (Priatelia Zeme – CEPA)  a Š. Hudák (Poláček&Partners)  hovorili o negatívnom vplyve centralistického riadenia energetiky aj stavebnej legislatívy na udržateľnosť. Podpora štátu nie je kontinuálna, ale bodová, čo deformuje náš postoj k nutným reformám, ktoré by mali prebehnúť čo najskôr, aby sme umožnili bezpečný život pre ďalšie generácie. Regionálne centrá udržateľnej energetiky sú efektívnejšie a majú dobré výsledky napríklad v Belgicku, ako doplnil architekt P. Beňuška. Tvorba územných plánov by mala byť decentralizovaná, koordinovaná a aj profesionalizovaná. K. Korytárová (SAV) a ďalší účastníci sa zhodli, že:

Potrebujeme dlhodobý systematický  finančný mechanizmus s ambicióznymi energetickými kritériami, odstupňovaný v závislosti od dosiahnutých úspor energie, pričom podpora sa poskytne až rok po realizácii obnovy na základe energetického auditu.

Ďakujeme všetkým účastníkom za plodnú diskusiu, v ktorej sa podarilo pomenovať vzájomné presahy medzi témami jednotlivých expertov a vyšpecifikovať zásadné problémy. Identifikovali sme konkrétne témy a oblasti riešení, ktoré je potrebné rozpracovať ďalej, takže sa už teraz tešíme na 2.workshop, ktorý sa bude konať 29. apríla.
 

Pozrite si časť záznamu na našom youtube:

English summary:

In the introduction Ľ. Šimkovicová briefly summarized the main ideas presented by the experts during the previous round table. Subsequently, experts and guests openly named the obstacles facing Slovakia in order to reach the goal of carbon-neutral construction. The debate alternated from the overall philosophical grasp of the topic to the necessary technical details of implementation. 

Participants in the discussion succeeded in naming the mutual overlaps between the topics of individual experts, specified the fundamental problems and identified topics and areas for solutions that need to be further developed. During the workshop we created 3 working groups, to define more precisely topics and steps to resolve overlapping issues.

Often disputed question was whether the possible applicable solutions concerning the stakeholders should be restrictive or motivating. Experts agreed that architects are co-creators of the cultural environment, so their visionary and environmentally responsible solution can help social change and a better understanding of the concept of sustainability.